Priateľ na "jednu" noc - I.

19. května 2014 v 17:19 | MinJung |  B2ST
Dnes vám prinášam Oneshot story.. Bude na dve kapitoly, preto je to aj tak ukončené ;) Ale nebojte sa, všetkého sa dočkáte!:) Dúfam že sa vám to bude páčiť a že vám táto poviedka urobí radosť. :) Tak horá do čítania!
Taktiež nezabudnite, že môžete do komentára napísať, že chcete poviedku na prianie.. Napíšte aj pairing a či chcete obyčajnú alebo až 18+ :) Tak hor sa do čítania! :)

Pairing: DongWoon/DooJoon
Autor: MinJung
Kapitola: 1.
Varovanie: Zatiaľ asi len 15+ XD

"DongWoon! DongWoon! Stávaj ty lenivec!" Budil som svojho kamaráta, ktorý mi mal dnes pomôcť. Sľúbil mi to. Dokonca skôr, než vedel, o čo pôjde. Sám to nechcel počuť, lebo sa to týkalo jedného dievčaťa, ktoré mi nechcelo dať pokoja. S poznal som sa s ňou na strednej a odvtedy je do mňa bezhlavo zamilovaná. Chudera. Sama netuší, že nie je môj typ. No samozrejme DongWoon musel zariadiť všetko ináč, keď sa mi počas prespávania v mojej izbe dostal na môj profil sociálnej siete. Mal som pocit, že ho asi zaškrtím, keď som videl, že mi dohodol rande. Ja s ňou ísť ale nechcem, preto mám plán. No s ním mi musí DongWoon pomôcť. Teda, aj on je súčasť môjho plánu. Spokojne som sa teda usmial a naďalej som s úsmevom na perách do neho štuchal, kým nerozlepil svoje oči. Stál som nad ním so zamračenou tvárou, Rukami v bok a pohľadom, ktorý naznačoval, že ak okamžite nevstane, tak ho tým pohľadom zabijem. Preto sa rovno bez slov začal cápať na nohy. Uvoľnil som mu trasu rovno do kúpeľne, kde sa opláchol. Šiel som za ním a vo dverách som sa oprel o zárubňu so založenými rukami na hrudi. "Chceš počuť, do čoho si sa vlastne namočil?" Uškrnul som sa, pretože ma asi zabije, keď sa to dozvie a navyše je aj konečne čas mu to povedať.


"No.. Tak hovor." Povedal skoro neochotne a ja som teda zo seba spustil svoj plán. Prekvapene na mňa hľadel, nezmohol sa na slovo. Pery mal pootvorené, v tvári dosť vystrašený výraz. "To.. To myslíš vážne? Vážne mám hrať tvojho priateľa pred ňou? Tento večer? Nie! To nie!"

"DongWoon! Sľúbil si to a ja s tebou počítam! Navyše mi to dlžíš za to, že si sa mi nabúral na môj profil!" DongWoon si len bezmocne povzdychol. Mal som pravdu, ktorú mávam vlastne vždycky. Preto som aj ten, ktorý je z nás dvoch inteligentnejší, ale za to mohol môj vek. Som predsa starší. DongWoon teda len prikývol a prešiel okolo mňa, aby sa nachystal. Ešte som za ním zakričal: "A nezabudni sa pekne navoňať!", a aj ja som sa pobral do svojej izby, aby som sa prichystal. Obliekol som si úzke tmavé nohavice, tielko a na to tmavomodré sako. Vyzeralo to Božsky a len čo som mal hotové aj vlasy, tak som vyšiel von, kde som sa s DongWoonom zrazil na chodbe.

"Yah! Dávaj pozor!" Osočil sa na mňa a ja som na neho hodil vražedný pohľad. Videl že bude asi zle, tak radšej zmĺkol a šiel sa obuť. To isté som urobil aj ja. Vzal som si ešte mobil, peňaženku a kľúče a len čo sme vyšli von, tak som zamkol. Dnes sme boli doma samí, pretože ostatní šli navštíviť svoju rodinu. A celkom to bola aj výhoda. Nemusel som veľa variť, mohol som ísť spať kedy som chcel a hlavne neboli žiadne tréningy.

Pred podnikom, kde sme sa mali stretnúť som DongWoona chytil za ruku. Trošku ho trhlo, ale nakoniec si spomenul, prečo to robím. Trošku sa červenal, alebo to bolo tým, že podnik bol na križovatke a práve svietila červená? Neviem. Zbadal som ju. Mala dlhé, skoro ryšavé vlasy. Čistý typ ulzzang dievčatka. Prešiel som k nej a uklonili sme sa obaja. "Ahoj HyoSang.." Pozdravil som ju.

"A-Ahoj DooJoon. Ne-Nemalo to byť rande?" Opýtala sa trošku ukrivdene. DooJoon Zavrtel hlavou. Videl v jej očiach sklamanie, ale aj slabú nechuť k môjmu kamarátovi. Alebo dočasnému priateľovi. Dosť ma ale prekvapilo, keď ma DongWoon stisol za ruku ešte viac.

"Prepáč HyoSang, ale malo to byť len stretnutie. Dlho sme sa nevideli. Toto je môj priateľ DongWoon. DongWoonie? Toto je moja kamarátka zo strednej školy, HyoSang.." Predstavil ich, ale ani jeden nepreukázali nejaký záujem sa zoznamovať. Povzdychol som si a otočil sa na DongWoona. "Woonie, no tak, čo sa deje?" Pohladil som hop o líčku, aby to vyzeralo vierohodne. Taktiež som nadvihol jeho hlavu, aby sa mi pozeral do očí. Párkrát na mňa zamrkal. Neviem čím to bolo, no na krátky moment sa mi rozbúchalo srdce a ja som mal pocit, alebo skôr nutkanie ho pobozkať. Tak ďaleko dnes ale nemôžem zájsť, jedine keby že plán nejde podľa plánu.

"Prepáč DooJoon, ale vieš, aký mám názor na vzťahy medzi rovnakými pohlaviami. Budeme kamaráti, ale, radšej len cez internet.." Povedala urazene a otočila sa na odchod. Potichu odišla preč a tak tam ostali len oni dvaja. Stále som sa na neho pozeral, držal ho za ruku. Ani on sa očividne nemal k tomu, aby ma pustil. Vošiel som dnu do podniku, kde dobre varili a posadil som sa teda za objednaný stôl. Až vtedy sa naše ruky pustili, aby sa Woonie mohol posadiť oproti mne. " Čo si dáš?" Opýtal som sa ho a len čo mi povedal, čo dobrého si dá, tak som objednal. "Aspoň že to šlo podľa plánu. Je mi jej ľúto, vyzerala dobre, ale nemôžem za to, že aj na strednej bola.. no vieš, chcela každého do postele." Mykol som ramenami. "Ale nebola zlá. Na pohľad také milé dievča." Povedal som mu a sledoval som jeho reakciu.

"Joon, nechcem sa o nej baviť. Je mi jedno aká bola, no nechcem sa o nej rozprávať." Vyzeralo to, že poriadne žiarli. Ale na čo? Veď toto bolo len hrané. "Som ale rád, že sme sem šli, aspoň sa najeme." Vyzeral, že predo mnou niečo tají, čo ma veľmi trápilo. Zamračene som sa na neho pozrel, no jedlo nám už prišlo a tak som sa s úsmevom pustil do svojej porcie.

Po večeri sme sa vrátili naspäť domov. Celý čas medzi nami vládlo ticho, akési napätie, ktoré sa mi vôbec nepáčilo. V byte som sa vyzul, ale to čo nasledovalo ma zaskočilo najviac na svete. Woonie ma prišpendlil k dverám, lakťami sa oprel o dvere a jeho tvár bola blízko tej mojej. Cítil som jeho jemný dych, to, ako sa celým jeho telom na mňa tlačí. Cítil som úplne všetko. Sledoval ma. Mal som vyvalené oči, prekvapený výraz. Nevedel som, čo robí, keď.. Pocítil som jemný dotyk niečoho príjemne sladkého na mojich perách. Ani som sa nepohol. Jemne ma bozkával, ale ja som sa nemohol ani pohnúť. Bolo to, akoby som bol v pasci. Odtiahol sa. Bol som ešte vo väčšom šoku.

"Ľúbim ťa Joonie.. Skrýval som to veľmi dlho, nechcel som ťa vystrašiť, nechcel som, aby si ma prestal mať rád ako kamaráta. No dnes, keď si ma držal za ruku a hladil po tvári som uznal, že je na čase povedať ti to. Ľúbim ťa." Šepkal a mne sa zadrel dych niekde v hrdle. Urobila sa mi v krku hrča. Hrča nervozity, strachu... Sám neviem čím to bolo. Jediné čo som vedel bolo to, že keď ma pobozkal, tak som mal pocit milióna motýlikov, ktoré sa rozbehli po mojom tele. Lietali sem a tam a ja som nevedel, ako ich upokojiť. Objal som ho. Jemne, okolo pása, čím som si ho k sebe pritiahol a teraz som ho pobozkal ja. Neviem čo som to urobil, nerozmýšľal som. Bol to len inštinkt a ja som ho urobil. Začal mi bozky oplácať a ja som mohol cítiť jemnú sladkú chuť jeho pier. Opäť som ju mohol cítiť.

Takto sme strávili hodnú chvíľku, než som sa odvážil odraziť sa spolu s ním od dverí. Chytil som ho pod zadkom a on obmotal svoje nohy okolo môjho tela. Naše pery sa ani na chvíľku neoddiali. Prešiel som spolu s ním do izby. Povalil som ho na svoju posteľ a sklonil som sa k nemu. Vtesnal som sa mu medzi nohy, zaľahol som ho a opäť som ho bozkával. Viem čo cítim a preto sa tým nechávam unášať.


"Myslím, že ťa tiež ľúbim Woonie.." Šepol som mu do uška, ktorého ušný lalôčik som jemne vsal medzi pery a jazýčkom som mu po ňom prechádzal. Počul som z jeho strany tichý ston, ktorý mi naznačoval, že sa mu to páči. Neprestával som sa šiel som ešte nižšie na jeho krk, kde som sa jemne hral s jeho kožou. Slabé kúsance, ktoré som mu tam nechal budú aj tak zajtra preč. S úškrnom som sa vrátil k jeho perám, ktoré som ale nebozkával. "Páči sa ti to?" Opýtal som sa ho a z jeho strany som videl len prikývnutie. Preto som jednou rukou zašiel nižšie. Preskočil som hruď, pre mňa to bolo zdržovanie a rovno som ho cez nohavice pohladil po jeho rozkroku. Zakrútil sa podo mnou vzrušením. To mi dalo signál, že sa mu to vážne páči. Preto som ho jemne začal bozkávať a rukou hladiť po rozkroku. Keď som sa ale chystal mu rozopnúť nohavice, niekto vošiel do bytu a zakričal: "Som doma chalani!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama