Chata na Striebornom jazere│1.Kapitola

17. května 2014 v 18:52 | MinJung |  Chata na Striebornom jazere
Tak, ako som sľúbila. Tu máte prvú kapitolu príbehu, ktorý som dnes začala písať. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Vybrala som si ako prvý pairing KaiSoo, takže sa ospravedlňuejm všetkým, čo KaiSoo nemajú moc v láske, no dúfam, že si túto kapitolovku užijú naplno a že zanechajú aj nejaký komentár. Túto kapitolu som písala asi hodinku s tým, že som si dávala aj prestávky a cez to, že mám dlhé nechty sa mi aj celkom blbo píše. Ale to nevadí. Tak šup-šup do čítania, nech viem, či sa Vám to páči alebo nie.


Názor: Chata na Striebornom jazere
Pairing: KaiSoo
Autor: MinJung
Kapitola: 1.
Varovanie: Zatiaľ žiadne :)


"Tak študenti. Už tento štvrtok odchádzame na školský výlet, takže dúfam, že sa všetci tešíte! Tí, čo na výlet nejdú sa budú učiť s druhou triedou a len čo sa dozviem, že ste školu nenavštívili, budem nútená Vám udeliť trest!" Povedala mladá profesorka Kórejského jazyka, ktorá mala prvý rok svoju triedu. Ako tak ich zvládala. Pár z nich mali rešpekt, asi traja ju nenávideli a ostatní boli neutrálni. Aspoň že len tí traja kazili dobrý prospech triedy. Keby ich bolo viac, tak by mala problém u riaditeľa. Presne ako vedľajšia trieda, kde bolo viac chalanov ako dievčat a práve takí, čo si nesadli povahovo. "Takže sa nezabudnite dobre zbaliť, aby ste zvládli túru a tak tiež aj teplé oblečenie, ak by bola zima. Budeme v horách, tak môže byť v noci chladno. A teraz môžete ísť." Pustila ich domov. Vysoký, tmavovlasý chlapec trošku hnedej pokožky sa postavil ako prvý. Veď čo sa tu bude ešte zdržiavať, keď má niečo zaujímavejšie na práci. Hneď za ním vyšli aj ostatní, v rátane najmenšieho z chalanov. Malá, drobná postava a veľkými očami tmavými a temnými. Hnedé, tmavé vlasy a plné, krásne rúžové pery. Nie veľmi nápadný, skôr obyčajný. A práve preto, že bol skôr tichý tak si ho každý doberal. Taká malá, čierna ovečka triedy. Ako vyšiel von, tak pred sebou zbadal chalana, ktorý vyšiel ako prvý. Uškŕňal sa, mal posmešný výraz.

"Tak čo KyungSoo, už sa tešíš na výlet? Nebude to pekná zábava? Predstav si, keby že nás dajú spolu do izby. To by bol krásny výlet.." Hovoril posmešne a pomaly kráčal smerom k D.O.ovi. Ten sa začal pomaly triasť, mal strach, čo bude opäť. Či mu vrazí, či ho zhodí na zem alebo ho nejako opäť zosmiešni pred ostatnými. Prečo len musí byť už odkedy sem nastúpil šikanovaný? Prečo práve on? Dal dozadu jeden krok. Vtedy agresor zväčšil krok a chytil D.Oa za rameno. "Kam mi ale utekáš? Je slušné odpovedať, nie?"

D.O. nahlas preglgol a pozrel sa Kaiovi do očí. "Ja.. Teším sa.." Bál sa povedať inú odpoveď. Na to sa Kai len usmial a pustil ho. "Ďakujem.." Šepol drobný chlapec a pomaly vykročil smerom von. Nechcel ho už vidieť. Bolo dobré, že zajtra Kai nešiel do školy. Vraj mal nejaké vyšetrenie. Keď to počul, tak si hneď pomyslel: "Dúfam že vyšetrenie hlavy..". Keď si na to spomenul, tak sa sám pre seba usmial a vyšiel von z budovy. Tam sa premávalo asi päťsto deciek. Každý nasadal do auta svojich rodičov a osobný šofér ich dovezie domov. Len D.O musí chodiť pešo, lebo nie sú tak bohatí. Preto aj nemá kamarátov. V dnešnej dobe sa všetci pozerajú len na peniaze a postavenie. Povzdychol si a teda vykročil domov.
"Som doma~!" Zakričal na mamu, ktorá bola vo vedľajšej miestnosti. Jeho mama bola na jedno ucho hluchá a tak zle počula. Boli to často starosti, ale on si už zvykol. Mal ju rád, pretože mu dala život a hlavne pre to, že bola vždy spravodlivá. Niektorí si mysleli, že je hluchá úplne, ale to nebola pravda. D.O jej nikdy ani nepovedal, že to má na škole ťažké a každú modrinu ospravedlnil tým, že sa niekde udrel alebo že spadol. Vedel, že matka mu to neverí, ale čo mala robiť?

"Ahoj synku.." Pozdravila ho len čo vošiel do miestnosti, ktorá mala byť kuchyňa, no vôbec to tak nevyzeralo. Chlapec si zložil tašku a posadil sa na poskladanú deku, ktorá bola na zemi. Na takých podobných aj spávali. "Dnes sme dostávali informácie ohľadom školského výletu. Prepáč mami, že som ti urobil také výdavky.." Povie smutne a pozrie na ňu. Matka len zavrtí hlavou.

"To nič KyungSoo, chcem aby si mal nejaké zážitky.. Nájdem si ešte jednu prácu." Mávla nad tým rukou.
"Nie, to nie mami. Ja si nájdem brigádu hneď po výlete a sľubujem, že sa budeme mať lepšie." Prisahal jej. Objal ju a túlil k sebe presne tak, ako to vždy robila ona, keď prišiel plačúci domov. "Pôjdem sa umyť a učiť sa, dobre? A ešte aj zbaliť." Usmejem sa na ňu.

"Dobre. O chvíľku bude ale večera, tak nezabudni prísť včas."
Chlapec už nič nehovoril, len prikývol. Vyšiel von z kuchyne a šiel do izby, ktorú mali ako izbu aj obývačku. Rozložil sa tam a šiel sa umyť do maličkej kúpeľne, kde sa ledva zmestil jeden človek a kde nebolo ani umývadlo, len toaleta a vaňa. Umyl sa a vrátil sa späť do izby, kde sa začal učiť a písať si domáce úlohy.

Večer už prebehol rýchlo. Okolo desiatej sa pobrali obaja spať. Ďalší deň sa opakoval ako po iné dni. V škole dával pozor, cez prestávku bol nie jedenkrát ponížený a cestou domov ho stihli ešte zbiť. Už sa tešil, že nebude na výlete bez dozoru učiteľky a že aspoň tam bude ako taký pokoj. Ale to sa veľmi mýlil....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kyuu~chan^^ Kyuu~chan^^ | Web | 18. května 2014 v 19:03 | Reagovat

Honem chci další!!! TEĎ HNED A TADY!!!
dokonalé *_________*
Kaisoo forever!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama